Hlavných hrdinov Ellu a Devona som na začiatku knihy až tak nemala rada, ale neskôr, asi po 10 kapitolách, som si ich oboch obľúbila. Myslím, že ich vzťah ku zbieram (konkrétne ku psom) ma obmekčil a ich osobné príbehy a tragédie ukazujú, že by sme nemali súdiť "knihu" podľa obalu.

"Útek na vidiek" nie je súčasťou série Romantické úteky, ale v podstate utiekli Ella aj Devon z rýchleho Londýna do malebnej dediny, aby nabrali silu a rozhodli sa, kam budú ich životy smerovať. Ak hľadáš príjemný príbeh na pár hodín a ak máš rád/a psy, tak táto kniha bude príjemným zážitkom. Myslím, že hodnotenie 4,5/5 hviezdičky je možno u mňa prekvapivé, ale užila som si tento príbeh. Ak by sa ma niekto opýtal, ako má vyzerať romantika, tak by to bolo nejako takto. Jediná linka nie je len tá romantická. Autorka si dala záležať na ľudských príbehoch, hľadaní inšpirácie, na opisoch komunity aj prírody a žiadne prehnané (niekedy až trápne) sexuálne scény. Takže v kategórii romantika "Útek na vidiek" odporúčam. A naviac som sa zasmiala na mnohých vtipných príhodách a tie so psom boli pre mňa retrospektívne, pretože mnoho z nich som si s mojou hafkou tiež užila. skryť

Útek na vidiek je mimo série Romantických útekov, no, úprimne, nedokážem pochopiť prečo, keďže aj v tomto prípade na mňa čakal príbeh plný lásky, životných lekcií a dokonca niekoľkých zvratov, ktoré ale, musím sa priznať, boli očakávané. Nerobila som si z toho ťažkú hlavu, ide predsa o romantickú oddychovku a nie napínavý triler, koniec koncov som po knižke siahla najmä z toho dôvodu, že som sa tešila na milú romantiku v krásnom prostredí.

Julie Caplin ani v tomto prípade nešetrila bohatými opismi a veľmi šikovne uviedla čitateľa do prostredia pokojnej dedinky, ktorá na mňa pôsobila ako balzam na dušu. Hlavná hrdinka, ilustrátorka Elle, si tu potrebuje na čas oddýchnuť a opäť nájsť samú seba po ťažkom rozchode, avšak rozhodne nečakala, že sa jej život obráti hore nohami.

Život na vidieku je tak veľmi odlišný od života v meste, až nedokážem pochopiť, ako na to môžem neustále zabúdať. Môcť sa na necelých 400 strán ocitnúť v takom rozprávkovom prostredí, kde má všetko svoj čas, kde vás spevom budia vtáky, kde máte konečne priestor na chvíľku pokoja na čerstvom vzduchu... sen!

Och, ako rada by som sa k priateľským postavám a teplu domova, ktoré z knihy sálalo na sto honov, rada opäť vrátila. A veru že sa aj vrátim. skryť