Príbeh tejto knihy ťa prenesie do horúceho Mexika k rodine Moralesovcov, ktorá vychovala nájdeného chlapca Simonopia. A tento chlapec má dar. Príbeh, ktorý ti autorka rozpovie sa odohráva v období mexickej revolúcie a španielskej chrípky.
Rozhodne sa priprav na pomalý dej. Na oddychový príbeh, ktorý je napísaný naozaj krásne. Na podrobné opisy autorka nezabudla. Keď prekonáš pár strán a zvykneš si na jej štýl písania, príbeh ťa pohltí. Pomalosť deja a dlhší rozbeh by niekto považoval za mínus tejto knihy, ale pre mňa to tak nie je. Tento príbeh je doslova magický. Obsahuje podrobné opisy prírody, ľudí, vnútorného prežívania rôznych situácií. Kniha je rovnaká, ako sám život. Život je krásny, má veľa krás, ale je aj smutný či bolestivý. A naviac som sa dozvedela niečo viac o včelách.
Keď si túto knihu zaobstaráš neoľutuješ, ak hľadáš silný a krásny príbeh, napísaný netradičným spôsobom, odohrávajúci sa v netradičnom prostredí. Ponor sa do príbehu, zavri oči a nechaj pracovať tvoju predstavivosť. S touto knihou to bude krajšie, ako pri ktorejkoľvek inej. Zaručene poteší aj náročného čitateľa. skryť

Pomaly plynúci dej, rodinná viacgeneračná dráma plantážnikov odohrávajúca sa v časoch španielskej chrípky a vojny, čarovné prostredie, honosnosť včiel a nad tým celým magickosť. Tak by sa dala definovať kniha Bzukot včiel, ktorej musíte pri jej pomalom začiatku dať šancu, aby vám svoj príbeh odkrývala postupne, až vo vás po jeho prečítaní ostane čudné prázdno. Autorka nás nezaťažuje prílišnou priamou rečou, príbeh je skôr rozprávaním jednej postavy, ktorá sa však odhalí až za polovicou knihy. No namiesto toho sú v knihe použité prvky magického realizmu, skrytého v nádherných opisoch prostredia, vôní pomarančov a medu, vzťahov a áno, aj trpkosti. Nad príbehom sa vznáša čarovnosť chlapca Simonopia, ktorý sa narodil s rázštepom pery, no tento nedostatok mu Boh vynahradil darom, kedy vidí a cíti budúcnosť a má magické puto so včelami, ktoré ho chránia. Simonopio bol darom pre rodinu plantážnikov, ktorá ho prijala a otvorila sa tak požehnaniu, ktoré do jej rodiny priniesol. Pre mňa osobne bol stelesnené dobro prenesené na papier, musíte ho milovať, aj keď za celý čas "povedal" možno dve vety. No kniha nie je len pekná a krásna, príbeh ma ku koncu zlomil a jeho tragickosť a smútok zo stránok až kričal. Zrada, chamtivosť a nenávisť je prítomná aj v tomto príbehu a neutečiete pred nimi, pretože ich odkaz sa nesie príbehom, ako niečo neodvratné, čo musí prísť. Kniha nie je pre každého, vyžaduje svoj čas a stíšenie, neprečítate ju za deň, ak čakáte veľké zvraty, šokujúce zásahy do deja, nedostanete to. Všetko sa tu deje postupne, dokonca aj skrytý odkaz o dôležitosti včiel v našom živote je odkrytá až ku koncu. Ak ste však otvorení úvahám, tajomnu a ste pripravení čítať nie len očami, po knihe siahnite. Tento príbeh vám dá všetko, čo od hlbokého príbehu čakáte. "Pretože život prehovára k nám všetkým a my len musíme čakať a vedieť, ako ho počúvať, vidieť a cítiť." Knihe dávam 5⭐️/5 a putuje na zoznam TOP10 za tento rok. skryť

Príbeh, z ktorého presakuje cit a ktorého sa nebudete vedieť nabažiť. Budete si želať, aby sa nikdy neskončil, nakoľko autorka sa s vašimi emóciami pohrá do takej miery, až ju nebudete vládať opustiť a budete prosiť na kolenách o pár stránok navyše. Rozpráva o rodinných putách, o včelách, o prírode ako takej, o láske naprieč generáciami, o záhadnom opustenom dieťati a o mnohých iných významných témach.

Ja nemôžem inak, len ho vychváliť do najmenšieho detailu. Vyznačuje sa prvkami magického realizmu, ktorý priam srší spomedzi stránok a zanecháva v čitateľovi až čarovný zážitok. Poviem vám, túto rozhodne nebudete vedieť pustiť z rúk, distingvovane poukladané slová sa vám budú postupne zarývať pod kožu, spôsobovať zimomriavky aj v ten najteplejší letný deň a autorka sa okamžite zaradí medzi vaše spisovateľské idoly. Do hĺbky premyslené postavy, na ktorých osudoch vám bude naozaj záležať, s ktorými sa budete tešiť aj smútiť autorka vymyslela bravúrne, každej jednej zostavila hodnoverný životný príbeh a aj tie na prvý pohľad najmenej významné majú čo povedať, majú poslanie, ktoré potrebujú naplniť a predovšetkým vznikli, aby poukazovali na pravé hodnoty.

Snáď netreba písať, ako veľmi som sa do autorkinej magickej dejovej linky zamilovala. Nejde o žiaden ľahko predvídateľný klišé príbeh, pri ktorom si budete vedieť domyslieť zápletku aj záver, kdeže, Sofía presne vie, čo v tej a tej chvíli povedať, aby to vyznelo originálne a nadčasovo a aby dala čitateľovi zároveň možnosť dotvoriť si kúsky príbehu vo vlastnej mysli pomocou každého fantázie. Vážení, som zamilovaná! skryť

Bzukot včiel - novinka s nádherným, jedinečným obalom z vydavateľstva Grada - ma opäť raz utvrdil v tom, že napriek tematickej rôznorodosti majú knižky z hispánskej Ameriky niečo spoločné - je to inakosť, exotickosť prostredia plného rančov, pomarančovníkov, je to magickosť, vnímaná ako niečo prirodzené... toto všetko sa zrkadlí nielen v deji, ale i v rovine postáv, sú odlišné, no čitateľovi stále niečím blízke.⁣

Bzukot včiel nebol iný. Príbeh Sofíe Segovie plynie pomaly, autorka sa nikam neponáhľa, trpezlivo opisuje každodenný život rodiny Moralesovcov Cortésovcov poznačený španielskou chrípkou a mexickou revolúciou. Segovia čitateľovi všetko vysvetľuje, veľakrát naznačuje a do deja vkladá aj magické prvky, ktoré príbeh obohacujú - robí tak najmä cez postavu neobyčajného chlapca Simonopia, ktorého nájdu ako znetvorené novorodeniatko pod mostom. Jeho zvláštnym schopnostiam - cítiť, vnímať, predvídať, čo sa stane - sa nikto nečuduje, dokonca im prídu prirodzené aj včely, ktoré ho obklopujú a ochraňujú ako deka.⁣

Páčilo sa mi, ako autorka zobrazila viacgeneračné rodinné putá, lásku a odveký boj medzi dobrom a zlom. Nechýbajú však ani veľké životné nešťastia a zrady. Spočiatku som mala problém zorientovať sa, keďže s rozprávačom ako postavou sa zoznamujeme až neskôr, no napokon všetko do seba zapadlo. V neposlednom rade musím spomenúť aj pomerne bizarné opisy života počas chrípky - napr. ako na cintorín začali zvážať spolu s mŕtvymi aj živých, pretože predpokladali, že istotne zomrú... nebudem prezrádzať viac, no v tých častiach knihy sa znovu ukázalo to typické latinskoamerické vnímanie života, smrti, magickosti.⁣

Ak si chcete prečítať emotívny román z Latinskej Ameriky, Segovia nebude krokom vedľa. Pripravte si však dávku trpezlivosti, pretože tieto romány sú naozaj iné, čo im však na kvalite vôbec neuberá, no nemusia sadnúť úplne každému čitateľovi.⁣

Viac na blogu: papierovepribehy.blogspot.com :) skryť

V prvom rade by som chcela pochváliť obálku, ktorá sa vydavateľstvu neskutočne vydarila. Naozaj si na výzore svojich kníh dávajú záležať a ich obálky sa mi vždy páčili, ale toto je už celkom iný level.

Keď som si prvý raz prečítala obsah knižky, veľmi ma zaujal a povedala som si, že to bude milý a dojímavý príbeh s určitým ponaučením a chcela som si ho prečítať. Vedela som, že to bude niečo neobvyklé. Takýchto kníh vo svojej knižnici nemám veľ, pretože nerada vychádzam zo svojej komfortnej zóny a radšej sa držím toho čo poznám, avšak povedala som si, že kto nič neriskuje, nič nezíska.

Zo začiatku sa mi veľmi ťažko začítavalo do príbehu, pretože som v ňom mala veľký zmätok. Nechápala som, čo ktorá postava rozpráva a to mi uberalo z celkového môjho dobrého dojmu. Keď sa však dej začal posúvať, začala som jednotlivé postavy rozoznávať a bolo o niečo ľahšie sa začítať.

Dej mi ubiehal miestami veľmi pomaly a boli tam také "hluché miesta", kde sa na môj vkus nič moc nedialo a bolo to neskutočne zdĺhavo opisované a tým pádom som často od knihy odbiehala a nevedela som sa na ňu sústrediť. Väčšinou mi nevadia dlhé opisy, pretože si rada do detailov predstavujem ako prostredie, tak aj postavy, ale tu toho bolo už naozaj moc.

"Lebo v smrti sme si všetci rovní."

Toto bol citát, ktorý som si v knihe zaznačila ako prvý a nemohla to byť väčšia pravda. Práve začiatok knihy nám rozprával o rozmáhajúcej sa Španielskej chrípke a o tom, ako vtedy ľudia prežívali. Neviem si predstaviť, že jedného dňa by som sa so svojimi milovanými smiala a robila si plány do budúcnosti a na druhé ráno by som ho bieleho balila do rubáša a hodila ho pred dom, aby si ho mohol hrobár odviezť na voze. Hádam, že je ešte veľké šťastie, že žijeme v dobe, v ktorej žijeme.

Časom sa v našej knihe objavila aj hlavná postava - Simonopio. Bol to veľmi zvláštny chlapec, povedala by som, že možno až s magickými schopnosťami, ktoré dokázali zmeniť svet. Dokázal meniť a tvarovať osud, ako to potreboval, pretože mu to povedali jeho včely, verné spoločníčky, ktoré ho nikdy nenechali samého. Aj napriek jeho zdeformovanej tvári, mal tú najkrajšiu dušu zo všetkých a neváhal sa obetovať za svojich milovaných.

Priznám sa, že niekoľko krát som sa pri tejto knihe pristihla, že vo mne vyvolala veľmi silné emócie. Niekedy však neboli úplne pozitívne. Ku koncu som cítila obrovský smútok, ale aj znechutenie z činov niektorých postáv, až som si musela dať pauzu od čítania a rozdýchať to.

"Niektoré bitky stojí za to vybojovať."

Aj napriek tomu, že mala táto kniha nejaké chybičky krásy, s istotou môžem povedať, že je to silný príbeh s veľmi silnými a krásnymi myšlienkami, nad ktoré sa nejeden raz pozastavíte a zamyslíte sa nad nimi. Mňa samú prekvapila sila tohto neobyčajného príbehu.

Viem, že keď budem staršia, vrátim sa k nemu a viem, že ho pochopím inak, ako som ho chápala dnes, pretože táto kniha vám toho ponúka veľa. Toto je typ knihy, že koľko krát ju prečítate, tak toľko krát vám ponúkne iný pohľad na veci a iné myšlienky, ktoré si budete prevracať v hlave a hľadať v nich iný zmysel. A práve preto vám ju odporúčam. Aj napriek dlhým opisom a počiatočnej zmätenosti sa v nej ukrýva krásny príbeh, ktorý stojí za to objaviť. skryť

Nechajte sa vtiahnuť do príbehu, ktorý Vás očarí svojou magickou atmosférou a spoznajte príbeh chlapca, ktorý navždy zmenil osud jednej rodine mexických plantážnikov.

Simonopio. Aké zvláštne meno. A zvláštny bol aj príbeh jeho nositeľa. Simonopia našla ako malé dieťatko v odľahlej časti mexickej dedinky starká Reja. Nikto nevedel, kto ho mohol nechať opusteného uprostred prírody. Obyvatelia si mysleli, že je potomkom miestnych čarodejníc, báli sa ho. Báli sa ho aj kvôli nezvyčajnému zakriveniu ústočiek. Hovorili o ňom ako o dieťati, ktoré pobozkal sám diabol.

Starká Reja ho priviedla do rodiny plantážnikov Francisca a Beatriz, ktorí sa stali jeho krstnými rodičmi. Simonopia si obľúbili a stal sa neoddeliteľnou súčasťou ich životov. Zvykli si na jeho prítomnosť, na ochranu, ktorú chlapcovi poskytovali včely a dôverovali víziám, ktoré Simonopio mal. Ak cítil, že sa niečo stane, vedeli, že sa majú spoľahnúť na jeho úsudok. Do ich rodiny priniesol veľa zázrakov a šťastia.

Samotný príbeh však nie je len o živote tohto pozoruhodného chlapca. Je o živote všetkých, ktorí Simonopia obklopovali. Kniha rozplieta osudy majiteľov pôdy počnúc otcom Franciscom, jeho ženou Beatriz, ich dvoch dcér Carmen a Consuely, a syna Francisca juniora, ale aj pomocníkov či zamestnancov v rodine. Všetky postavy v knihe mi boli veľmi sympatické. Prívetivé, láskavé, plné empatie. Všetci až na jednu. Na osobu, ktorú Simonopio nazýval "kojot".

Na pozadí osudov tejto mexickej rodiny sa stretávame s udalosťami, ktoré im vzali pokoj, vyrovnanosť a istotu. Autorka nám predostrela ťažký osud obyvateľov, ktorých zasiahla španielska chrípka, vojna, či vládne zákony nariaďujúce vyvlastnenie pôdy. Všetky zlé udalosti však vyvažovala prítomnosť Simonopia, ktorý bol stelesnením pokory, lásky a čistoty duše. Rovnako krásna bola láska medzi Beatriz a Franciscom. Beatriz svojho manžela bezvýhradne podporovala vo všetkých jeho rozhodnutiach a Francisco ju ctil a rešpektoval.

Kniha "Bzukot včiel" je príjemné čítanie, pri ktorom sa necháte unášať slnečným prostredím prevoňaným pomarančami, sladkým medom a levanduľou. S knihou sa netreba ponáhľať. Treba si ju naozaj pomaličky, po častiach vychutnávať, zahĺbiť sa do príbehu a cítiť tú magickú atmosféru, ktorú kniha vyžaruje. Vrelo vám ju odporúčam. Krásna kniha, ktorá Vás chytí za srdce. skryť