Máme tu siedmy diel nekonečnej detektívnej série s vyšetrovateľkou Josie Quinnovou a jej partnerom, či už v pracovnom alebo aj osobnom živote, Noahom. Vôbec sa nedivím, že má u čitateľov také pozitívne ohlasy a je taká obľúbená. Lisa Regan píše tak, že ak knihu rozčítate, musíte sa čo najskôr dostať na koniec. Každý jej príbeh rýchlo odsýpa a nemáte problém ho prečítať na posedenie a to je pre mňa pri detektívkach veľké pozitívum, pretože mám celý prípad pekne ucelený a nestrácam sa v ňom.

Lisa Regan doteraz veľmi rada písala o prípadoch, ktoré sa priamo týkali hlavných postáv. Tento ide v podstate mimo ne, ale počas vyšetrovania a najmä v jeho závere si Josie vďaka nemu opäť rieši aj svoje súkromie a krivdy z minulosti. Noah stojí vždy pri nej a čo najviac sa jej snaží pomôcť. Na mňa je trochu presladený, ale romantickým čitateľkám bude určite veľmi sympatický.

Tento prípad ma bavil najmä vďaka pochmúrnej atmosfére hlboko v lese, tajomným jaskyniam a divným ľuďom žijúcich mimo civilizáciu. Tieto sektárske spoločenstvá pre mňa vždy signalizujú nejaký problém a ani tu neboli výnimkou. Autorka prepojila viaceré linky a prípady, pri ktorých sme spoznávali stále viac ľudí, ktorí boli nejako poprepájaní a prípad sa stále viac zamotával.

Knihu z tejto série si vždy rada prečítam aj napriek tomu, že k niektorým veciam mám výhrady. Josie a Noah nepatria k mojím obľúbeným hlavným protagonistom z detektívnych sérií, ich správanie mi niekedy nie je úplne po chuti. Takisto aj neustále prepájanie prípadov so súkromím sa po čase zunuje. Stále je to ale kniha, ktorá dokáže vytrhnúť aj z čítacej krízy, pretože odsýpa neuveriteľne rýchlo a číta sa fakt dobre. Takže keď si nie som istá, či sa mi chce vôbec čítať a čo sa mi vlastne chce čítať, táto séria je taká overená istota skryť