Údolí snů je román odohrávajúci sa v roku 1935, ale ja by som ho pokojne odporučila predovšetkým  milovníčkam romancí z 19-teho storočia, pretože väčšinu čítania som mala naozaj pocit, akoby sme sa ocitli niekoľko desiatok rokov skôr. Samozrejme, odhliadnuc od jazdiacich áut a zavádzaní kúrenia a elektriny. Ale zápletkou, správaním, tempom, jednoduchosťou, možno až naivitou celého príbehu by som ho pokojne zaradila do klasických historických romancí. 

Hlavná hrdinka Bella dostáva šancu sa v 36-tich rokoch konečne odpútať od despotického strýka vďaka nečakanému dedičstvu v podobe starého domu. Odsťahuje sa a konečne pre ňu začína život. Rieši veľa problémov, ale z každého posunu vpred sa veľmi teší. Nadväzuje nové priateľstvá a čo je najlepšie, jej nájomníkom je príťažlivý muž, ktorého tri deti Belle robia veľkú radosť. 

Zo začiatku som sa do knihy okamžite ponorila. Páčil sa mi autorkin štýl, jemný, slušný, nenáročný, ktorý nás sprevádza celým príbehom. Postupne, ako sa ale Bella začala starať o svoj nový majetok, sa situácie a rozhovory začali dosť opakovať. Každé svoje rozhodnutie Bella prebrala s človekom, ktorého sa to priamo týkalo, zdôvodnila ho sama seba a ešte sa o ňom porozprávala aj s priateľmi. V závere sa objavilo viacero problémov, ku ktorým celý dej vlastne smeroval, kniha mala už lepšie tempo a čítanie bolo zaujímavejšie. Nie na všetko som ale dostala odpovede, tak neviem, či som zbytočne hľadala v príbehu viac, ako mal ponúknuť, alebo sa to dozvieme v ďalších dieloch. 

Postavy boli jednoduché, ale sympatické. Buď boli dobré, alebo boli zlé. Bella veľmi rýchlo zapadla do nového prostredia a všetci jej chceli pomáhať. Možno naivné, ale sem tam je príjemné si prečítať aj niečo takéto. Netreba mať od knihy veľké očakávania prepracovanej rodinnej ságy, ale ako oddychové a hlavne nenáročné čítanie k popoludňajšiemu čaju ju odporučiť určite môžem. Ak neviete, čo darovať svojím mamám alebo starým mamám, ktoré majú tento štýl rady, Údolí snů ich určite poteší. skryť