Pokojne sa posaďme a nechajme sa unášať zlatistými odleskami provensálskych polí plných voňavej levandule, lahodného jedla, rozkošných koláčikov, dobrého vína, úzkych tajomných uličiek a vznikajúcich priateľstiev, s ktorými sa sa spájajú nové príbehy a zážitky, zaľúbenia i drámy.

Hlavná hrdinka Penelope práve prišla o prácu a rozišiel sa s ňou priateľ. Aby toho nebolo málo, dozvedá sa, že jej stará mama vypadla z okna a utrpela vážne zranenia. Rozhodne sa odísť z Berlína a dočasne sa presťahovať do Francúzska aby viedla penzión, ktorý vlastní jej stará mama, do doby kým sa úplne nezotaví. Zdá sa, že sa na Penelope valí jedno nešťastie za druhým, ale v prostredí pokojného provensálskeho slnka sa veci akosi samé dajú do pohybu a Penelope odrazu cíti, že v staro-novom prostredí znova nachádza zabudnutú silu a krásu života.

Pokiaľ hľadáte príjemnú knihu, pri ktorej si viete oddýchnuť a príliš nepremýšľať nad komplikovaným dejom, tak "Šťastie má farbu levandule" je pre vás tou správnou voľbou. Kniha má pomalší rozbeh, čo mi však osobne neprekážalo, naopak, dokázala som sa prostredníctvom autorkiných opisov lepšie vžiť do prostredia - priam cítiť slnečné lúče na tvári, predstaviť si chuť sladkých makróniek a nechať sa opájať vôňou levandúľ vznášajúcou sa vo vetre. Hlavná hrdinka Penelope je dobrosrdečná a láskavá, k prostrediu penziónu sa jej viaže množstvo spomienok, nakoľko tu so svojou sestrou trávili veľa času ako malé deti. Ako dej plynie, Penelope sa zrazu ocitá na hranici medzi novou známosťou a starou láskou. Komu dá prednosť?

Aj keď je dej jemne predvídateľný, mimoriadne atmosferické opisy krajiny, prelínajúce sa so zaujímavými receptami na pečenie, a romantickou dejovou linkou, ktoru autorka podáva veľmi láskyplne a cítiť, že tým vkladá do textu kus svojho srdca, robí z knihy očarujúci prednes, kde je dovolené snívať a žiť. Naplno, po svojom, a s láskou, ktorá vonia ako levanduľa. skryť

Od tejto autorky som už čítala knihy Štěstí hřeje jako slunce a Štěstí voní jako chleba, čo boli také príjemné romantické oddychovky, takže niečo podobné som čakala aj od tejto novinky, čo sa mi v podstate aj splnila. Nebolo to síce nič svetoborné, pri čom by som si povedala wow, ale pri čítaní som na chvíľu vypla a oddýchla si. Z tejto trojice sa mi najviac páčila asi kniha Štěstí voní jako chleba.

Penelope prišla o prácu, rozišiel sa s ňou priateľ a jej milovaná babička skončila v nemocnici, preto sa rozhodla, že na chvíľu zmení prostredie a odišla do Provensálska postarať sa o rodinný penzión, kým sa babička úplne nevyzdravie. 

Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré, takže Penelope mohla aspoň stráviť viac času so svojou rodinou. Neustále vypekala nejaké dobroty, až mi tiekli sliny. Pri čítaní tejto knihy jednoducho musíte mať po ruke nejakú sladkú dobrotu (tie by sa podľa mňa mohli rovno predávať spoločne s knihou). Penelope mala veľmi pekný vzťah s babičkou a sestrou. Medzi ňou a otcom to, naopak, dosť škrípalo. 

Prostredie penziónu bolo príjemné a jeho obyvatelia sympatickí, spoločne vytvárali v príbehu priateľskú atmosféru. Samozrejme, že nesmiem zabudnúť ani na rozkošného kocúra, bez neho by to nebolo ono.

Čo sa týka romantickej linky, tu by som privítala, keby ju autorka viac rozpísala, aspoň jej najdôležitejšiu časť, pretože tá mi prišla dosť rýchla, odohrala sa v podstate na dvoch posledných stranách. Dá sa však povedať, že tu boli až dve romantické linky. Okolo tej druhej panovala určitá záhadnosť, Penelope našla (ľúbostné) listy napísané pred niekoľkými desiatkami rokov a snažila sa odhaliť ich autorov. Táto zápletka bola takým spestrením celého príbehu. skryť