“Theo jí bere časopis z ruky a sám si ještě jednou pročítá článek, jako by se chtěl ujistit, že se jim to nezdálo. „Vincent van Gogh je nejenom velký malíř, nadšený pro své umění, paletu a přírodu, je to také snílek, exaltovaný veřící, jenž hltá krásné utopie a žije z myšlenek a snů.” „Nejenom velký malíř…” Theo si vychutnává větu a zničehonic vyskočí ze židle. „Kolik je hodin?” Spěchá k sekretáři a v rychlosti napíše adresu blázince.”

Marianne Jaeglé vytvorila dielo, v ktorom nám dovolila nahliadnúť do posledných dvoch rokov života Vincenta van Gogha. Hĺbavý a melancholický román je zbierkou myšlienok a teórií, ktoré nenápadne prenikajú k čitateľovi pomedzi riadky plné smútku, samoty a nepochopenia. Hľadíme do hláv ľudí, ktorí s Vincentom tvorili, ktorí ho milovali a ktorí ním opovrhovali… Dva roky života premietnuté do nádejí z veľkého priateľstva, ktoré prerástlo do nenávisti a šialenstva. Dva roky hľadania toho správneho miesta na ľudskú existenciu. Posledné dva roky života človeka, ktorý smeroval k jedinému… alebo nie?

Bolela vás niekedy duša tak veľmi, že ste mali chuť plakať? Mne sa to stáva vždy, keď si spomeniem na Vincenta van Gogha - neprijatý spoločnosťou, odmietaný ženami a vysmiaty idolmi, stále však plný lásky k umeniu, úcty k prírode a schopnosti tvoriť tak, ako to cítil vo svojom vnútri…

Mám pocit, že pri tejto knihe nestačí iba povedať, aká bola. Toto dielo musíte precítiť. Čítať ho obklopení samotou a tichom, aby ste mohli pochopiť aspoň zlomok toho, ako sa po celý život cítil Vincent. Nechať sa opantať slovami a myšlienkami, vstúpiť do hláv postáv a cítiť zmätok, smútok a všetky tie farebné pocity, ktoré zanechávali stopy na plátne Vincenta van Gogha. skryť