Tak na tuto knihu jsem se neskutečně moc těšila a nezklamala mě! Přestože témata tu nejsou úplně veselá - ztráta blízkých, smrt, osamění, neopětovaná láska - musela jsem se většinu času usmívat, jak to bylo milé, lehké a nevinné. Asi je divné to u této knihy říct, některé z vás by asi mohla trochu rozvibrovat, ale mě pohladila po srdci. Děj není hloupý, má několik zvratů, ale i tak se ubírá směrem, který asi budete očekávat, závěr vás však nejspíš překvapí. Slza mi tedy neukápla, jako ostatním čtenářům, ale měla jsem chuť oba hlavní hrdiny na konci obejmout. Velmi lehce napsané, stránky mizí pod rukama, ráda jsem se ke knize vracela. Něco takového jsem potřebovala číst. Pokud tedy budete chtít něco nenáročného, laskavého, kde je velká láska, ale žádná erotika, budete počítat s tím, že čtete knihu pro velmi mladé čtenáře a nevadí vám téma smrti, pak je to skvělá volba. Tak trochu film Duch pro mladé :-) Já byla spokojená, v rámci svého žánru doporučuji! skryť

Trpkosladká YA jednohupka o tom, že láska si Vás niekedy nájde na tých najnepravdepodobnejších miestach. Ale aj o tom, že keď je čas ísť, tak skrátka treba ísť.

Príbehy o zamilovaných dvojiciach, kde jeden z páru je nadprirodzená bytosť, nás čitateľov asi nikdy neprestanú baviť, keďže tieto "mimodruhové" vzťahy často prinášajú do dejovej línie zaujímavé zvraty a prekážky, ktoré by bežní smrteľníci prekonávať nemuseli. Príbehy sú tak okorené o niečo mimo našej bežnej reality.

Niežeby bolo v reálnom živote vždy také jednoduché zamilovať sa a nájsť si vzťah... Niekedy to je extrémne náročné.
Svoje o tom vie aj Ryder, hrdina tohto románu.
Keď stretne Maggie, okamžite ho to k nej tiahne. Deň za dňom ju spoznáva viac a viac a zamiluje sa do nej.
Lenže Ryder je duch a Maggie ho nielenže nevidí, ale nemá o jeho existencii ani potuchy.

Ak máte náladu na niečo oddychové a nevadí Vám príbeh, kde na Vás nebudú z každej strany vyskakovať len dúhy a jednorožce, túto knižku odporúčam. Na pomerne krátkom rozsahu Vám autorka naservíruje príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí to v živote nemajú na ružiach ustlané. Príbeh je čítavý, odsýpa v príjemnom tempe a ako plynú kapitoly, striedajú sa obe hlavné postavy v rozprávaní, takze sa čitateľ zblíži s oboma.
Ryder i Maggie sú príjemní hrdinovia, sympatickí, aj keď trochu šablónovití (čo platí aj pre zvyšné postavy). Je to však len také drobné mínusko celej knihy, lebo aj keď ho spozorzujte, dojem z čítania Vám nepokazí.
Na záver ešte musím spomenúž, že aj keď sa v príbehu autorka nevenovala hlbšiemu fungovaniu posmrtného života, nijako to tam nechýba. A hoci neprináša žiadny inovatívny pohľad, ak by to po smrti prebiehalo tak,, ako Josie Williams popisuje vo svojej knižke, asi by sme všetci, keď príde čas, "privítali smrť ako starú priateľku." skryť

Láska přes hranice světů je príjemný YA príbeh (nielen) o prvej láske, i keď trochu horkosladký. Príbehy o duchoch mám rada, predovšetkým filmové a seriálové, preto ma zaujala i táto novinka. Po dočítaní môžem povedať, že moje očakávania boli naplnené a čítanie som si užila.

Ryder pred 5 rokmi zomrel a jeho duch teraz blúdi po svete, pretože nestihol prejsť "do svetla". Aby necítil len prázdnotu, často navštevuje nemocnice a chorých ľudí, ktorým nezostáva už veľa času. Krátko po smrti ho totiž na chvíľu vidia a jemu i tento obmedzený kontakt pomáha. Našťastie, mal aspoň svoju parťáčku Jade, ďalšieho potulného ducha, takže nebol celý čas úplne sám. Neviem si predstaviť, že by som takto "žila", človek si pri čítaní podobných príbehov uvedomí, že by si mal viac vážiť, to čo má a nebrať to ako samozrejmosť.

Svet duchov tu nebol nejako detailne popísaný alebo originálne spracovaný, no ani mi to nechýbalo, príbeh bol primárne zameraný na romantickú linku. To, ako autorka túto vec poňala, bolo pre potreby tohto príbehu dostačujúce (aspoň podľa mňa).

Maggie to nemala tiež jednoduché. Otca nepoznala, mama je zomrela, najnovšie ochorela i stará mama, a tak sa dostala do pestúnskej starostlivosti. S babkou mala krásny vzťah a s láskou sa o ňu starala najviac, ako mohla. Bola to introvertka, keď bola nervózna, mala vo zvyku tárať piate cez deviate, nemala veľa kamarátov, ani v škole nepatrila k obľúbeným žiakom, no našťastie, mala aspoň knihy a hudbu, ktoré jej pomáhalo prečkať ťažké časy. Občas by som ju najradšej objala, aby som ju aspoň trochu utešila.

Romantická linka medzi dospievajúcim dievčaťom a duchom mladého chlapca sa mi páčila. Ich vzťah bol milý, rozkošný (neraz som mala na tvári prihlúply úsmev), no zároveň i poriadne komplikovaný. Bola som zvedavá, ako sa to všetko vyrieši, pretože aby sa mohli vidieť, potreboval si Ryder "požičať" telo niekoho iného, čo však nemohlo fungovať dlhodobo. skryť