Jedna z najlepších kníh tohto roku!

Ako by ste reagovali, keby ste sa dozvedeli, že medzi nami žijú výnimoční ľudia? Linus Baker pracuje ako sociálny pracovník v Oddelení starostlivosti o zázračnú mládež, čo znamená, že roky prísne a precízne hodnotí sirotince, v ktorých sa starajú o deti so zvláštnymi schopnosťami. Svoj prístup nehodlá zmeniť ani pri tajnej úlohe, ktorou ho poverí Extrémne vysoký manažment…
Vôbec sa nečudujem tomu, že Dom na azúrovom pobreží zaplavuje knižné instagramy. Už dlho som totiž nečítala knihu, ktorá by obsahovala tak dobre napísané posolstvo (a keby len jedno).
Hoci je táto kniha pokladom už na prvý pohľad, to, čo sa ukrýva v jej vnútri, pohladí dušu nejedného čitateľa.
Autor nás vťahuje do osamelého sveta hlavnej postavy, prostredníctvom ktorej nachádzame to, čo mnohým ľuďom v súčasnosti chýba - lásku, pochopenie a silu bojovať, aj proti celému svetu, za to, čo je správne.
Je až neuveriteľné, ako jednoducho a nenásilne dokáže Klune zmeniť obyčajné čítanie knihy na nezabudnuteľné dobrodružstvo, ktoré pohne vašou dušou a prinúti vás vidieť dobro v tomto pochmúrnom svete.

Za mňa jedna z najlepších kníh za posledné roky a odporúčam ju každému, kto sa dostal až sem. skryť

Dom na azúrovom pobreží je naozaj krásna kniha, ktorú ocenia nielen milovníci fantasy a paranormal literatúry, ale aj čitatelia, ktorí majú radi roztomilé príbehy, do ktorých sa môžu naplno ponoriť a aspoň na chvíľu uniknúť realite. Autor veľmi pekne zobrazil diskrimináciu a šikanovanie kohokoľvek, kto sa len trochu vymyká nejakej norme a šikovne využil fantasy prvky na poukázanie týchto problémov.

Vo všeobecnosti nie sú prehnane pozitívne a optimistické knihy moja šálka kávy, keďže vo väčšine prípadov mi to príde neuveriteľné a skôr ma "slniečkovský" pohľad na svet hlavných hrdinov rozčuľuje. V tomto prípade však kniha obsahovala správne množstvo fantasy prvkov, takže hneď na začiatku si ma poistila - áno, je to neuveriteľné, ale je to fantasy, takže je to v poriadku.

Kniha si ma získala a nemám jej čo vytknúť. Dúfam, že aj u nás si ju zamiluje čo najviac ľudí, tak ako je to aj v zahraničí, pretože takéto príbehy sú naozaj dôležité. Do pochmúrnych jesenných dní je táto kniha naozaj to pravé na zlepšenie nálady. skryť

Rozprávanie spočiatku pôsobí kostrbato, akoby sa T. J. Klune nevedel rozhodnúť, do akého žánru sa chce vlastne zaradiť, no ani trošku to príbehu neuberá na kvalite, práve naopak – na mňa vďaka tomu pôsobil záhadnejšie a mala som ešte väčšiu chuť sa doň ponoriť. Akonáhle sa dej rozbehol a spoznali sme hlavné postavy, nebolo cesty späť. V momente, keď túto knihu chytíte do rúk, ste v tom až po uši, nepustíte ju, kým neprevrátite poslednú stránku.

Jej tajomstvo vôbec nie je ukryté v napínavosti či akčnosti, ubieha skôr pomalším, no za to krajším tempom, nechá vás rozplývať sa nad prekrásnymi myšlienkami a poznatkami, dovolí vám stať sa lepším človekom, ak ju necháte na pár chvíľ ovládnuť celú vašu myseľ.

Snáď ani netreba písať, ako veľmi som si užila každú jednu sekundu a ako veľmi-preveľmi vám ju odporúčam. Obzvlášť ak veríte vo svetlo na konci tunela. skryť

Táto kniha v posledných mesiacoch obletela slovenský i český bookstagram a všade ju chválili, takže keď vyšla aj v slovenčine, rozhodla som sa, že si ju prečítam aj ja. Priznám sa, že som ani poriadne nevedela, čo mám od nej čakať, keďže podobne knihy často nečítam, no nakoniec som rada, že som sa do nej pustila, pretože to bol krásny príbeh, ktorý si ma hneď získal a ja som si čítanie nesmierne užívala. Je tu množstvo hlbokých myšlienok, ktoré človeka prinútia zamyslieť sa nad životom a získať iný pohľad na niektoré veci.

Autor vytvoril originálny svet, postavy, zápletku. Deti s magickými schopnosťami boli naozaj úžasné a postupne si ma všetky získali. Mojím obľúbencom bol Lucy, zbožňovala som jeho zmysel pre humor a na jeho hláškach som sa dobre bavila. Veľmi sa mi páčil ich vzťah s Arthurom i spôsob, ako ich výchovával, podporoval, prejavoval im lásku, chválil ich. I deti navzájom medzi sebou mali blízke vzťahy a hoci sa často doberali, keď išlo do tuhého, stáli pri sebe. Tiež som si užívala, ako si postupne hľadali cestu k Linusovi, vždy ma zahrialo pri srdci.

Linus bol pre mňa zo začiatku taký "ťuťko", nebol zlý, ale v niektorých veciach bol zaslepený. Niekedy som mala chuť s ním zatriasť a povedať mu, aby si nenechal skákať po hlave a toľko sa nepodceňoval. Deti mu však otvorili oči a ukázali mu, že nie vždy je všetko také, ako sa nám na prvý pohľad zdá. Postupne prestal byť taký ustráchaný, prestal sa tak striktne pridržal pravidiel a vedel sa v prípade potreby postaviť za seba i svojich blízkych.

Príbeh sa mi čítal ľahko a rýchlo, otáčala som jednu stránku za druhou a ani chvíľu som sa nenudila. Takmer celý čas som sa usmievala ako slniečko na hnoji. Niekedy mi však aj pukalo srdce kvôli osudom detí a bola som nahnevaná na ľudí, ktorí sa dokážu takto kruto správať k malým deťom.

Tento príbeh vám rozhodne odporúčam. skryť