Ja mám tieto nemecké historické rodinné ságy rada a nech sa zamýšľam akokoľvek, nespomínam si, že by sa mi nejaká vyslovene nepáčila. Cukrová barónka ma tiež rozhodne nesklamala a musím povedať, že to bolo veľmi príjemné a dokonca pre mňa aj poučné čítanie. Námet vychádza zo skutočnosti, čo je pre príbeh vždy veľkým prínosom a mám rada, keď sa tam mihnú skutočné postavy. V úvode máme prehľad postáv, vyznačené, ktoré sú skutočné a tiež, ku ktorému opisovanému miestu sa viažu, čo môže čitateľovi určite pomôcť pri orientácii, aj keď ja osobne som nemala pocit, že sa v deji strácam.

Musím povedať, že hneď úvod ma zaujal. Spoznávanie rodiny Schinderovcov ma bavilo a tiež to, aké boli postavy rozdielne a napriek tomu si spoločne pekne nažívali. Druhá časť bola pre mňa asi najmenej zaujímavá, aj keď mala najväčší prínos čo sa historických faktov týka a pre príbeh bola dôležitá. V tretej časti bolo množstvo nových postáv, o ktorých som síce toľko nepotrebovala vedieť, ale opäť, pre pozadie celého príbehu rodiny viem, že tieto informácie boli potrebné. No a záver opäť nabral spád, príbeh zmenil smerovanie a mňa tento nový vývoj naozaj bavil a navnadil na čítanie pokračovania.

Vývoj cukrovarského priemyslu v Bavorsku, objavenie lacnejšej náhrady - sacharínu a jeho pašovanie k chudobnému obyvateľstvu Nemecka a Čiech ma veľmi zaujal. O tejto skutočnosti som doteraz nevedela a tak som rada, že som sa opäť niečo nové dozvedela a navyše prostredníctvom pekného príbehu o dvoch znepriatelených rodinách. Páčilo sa mi, že v príbehu v podstate nemožno vyšpecifikovať jednu hlavnú postavu, ale je zameraný rovnakým dielom na viaceré, vďaka čomu som ich mohla lepšie spoznať a s príbehom viac splynúť.

Ak by ste mali chuť na podobný príbeh, tak od autorky už jedna kniha vyšla - Dům vůní, ktorá je písaná v podobnom duchu a je to tiež veľmi príjemné čítanie. skryť